Tieto slová počúvam v poslednom čase tak často, že si ich asi vsugerujem. A nielen ja, ale mnohé moje kamarátky. Neviem v čom to bude, ale skrátka byť single je stále v povedomí mnohých ľudí niečo čudné. Hlavne tie kamarátky žijúce už roky v stálom partnerskom zväzku a nebodaj majúce na krku už aj nejakú ratolesť to nevedia pochopiť. Väčšina z nich po skončení strednej školy sa čoskoro vydala a založiť si rodinu bolo úplne prirodzeným vývinom udalostí. Niektoré z nás však pokračovali v štúdiu a mladosť si trochu predĺžili. Čoraz častejšie dostávam aj otázky typu, či sa nebudem náhodou vydávať…Čo sa všetci zbláznili? Sotva pred dvomi rokmi som skončila vysokú školu, pol roka si hľadala prácu a plánujem si trochu zabezpečiť život a nie naopak…Je to tak ťažké pochopiť?! Neznamená to však, že netúžim byť s niekým a fungovať vo vzťahu, ale naplánuje si človek toto?!
Nikdy som si nevyberala mužov podľa vzhľadu či nebodaj finančného zabezpečenia. Hlavne – nikdy som si NEVYBERALA. Po celý život som sa asi naschvál vyskytovala prevažne v ženských kolektívoch a mala som minimálnu možnosť sa zoznamovať s novými ľuďmi. Ešte aj na vysokej škole som patrila k tým outsiderom, ktorí sa nezúčastňovali opileckých orgií, kde by som možno niekomu v podnapitom stave mohla zdať príťažlivá. Aj dnes pracujem v kolektíve s väčšinovým podielom žien, až 75%. Muži, ktorí za niečo stoja, sú samozrejme vždy ovenčení statusom zadaní, šťastne ženatí (poprípade s milenkami) alebo nejak inak „postihnutí…“Ale pozor, dnes ani toto nie je prekážka!!! (ako pre koho…).
Minule už začala aj moja mama s tým, že by som si niekoho mala nájsť. Skutočne to naberá na vážnosti, keď tá, ktorá donedávna hovorila, že keď má niečo byť, tak bude a že aké všelijaké dievčatá si niekoho našli, že ja raz určite tiež…Mama sa asi mýli.
Taktne som sa jej opýtala : „Kde by som mala niekoho spoznať?“
„Nikdy nevieš,“ odpovedala.
„Cestou do práce či z nej?“ znela moja ironická odpoveď. Pracujem od 9 do 18.00 každý deň, v podstate tu trávim celé dni.
„A to nikde nechodíte?“ opýtala sa znovu.
„Chodíme…a myslíš, že si, že dievčatám chodiacim v skupinách sa niekto prihovorí?“
Na toto mi už neodpovedala. Muži sa dnes ženám neprihovárajú, nemajú na to „gule,“ resp. tie majú, ale na niečo iné…Občas sa mi zdá, či ozaj nevyzeráme ako ambiciózne single ženy, ktoré nikoho nepotrebujú. Omyl…Tak neviem, rozmýšľam, čo mám zmeniť, či sa mám prestať o seba starať alebo sa mám menej usmiať, či smiať alebo mám prestať čítať knihy a vzdelávať sa, aby som náhodou nebola príliš inteligentná.
Vlastne párkrát som na ulici oslovená bola, to by som klamala…Vždy to boli cudzinci, niekedy dokonca veľmi pekní, tí akosi nemajú problém s oslovením ženy, ktorá sa im páči, práve naopak. V tomto by si mohli slovenskí chlapci čakajúci na iniciatívne ženy, ktorí čoraz častejšie o sebe hovoria, že sú hanbliví, brať príklad.
Zopár mužov prešlo mojím životom, vždy to bolo tak trochu „nasilu,“ iba preto, že som už nechcela byť sama a chcela som vedieť, aké to je, byť s niekým. Väčšinou som však mala pocit, hlavne naposledy, že som sa cítila viac sama vo vzťahu ako keď som bola skutočne sama. Možno tomu niektorí porozumejú, iní nie. Skutočný dlhodobý vzťah som nezažila, neprežila, nepoznám…Chcem a nemám. Ako to mám niekomu vysvetľovať? Už ma to nebaví a strašne ma to unavuje. A najviac vytáča do nepríčetnosti otázka: „Ako to, že ty nikoho nemáš?“ Lebo som dokonca pekná, aj inteligentná a bla bla…Ja si tiež myslím, že mám čo ponúknúť ako človek aj ako žena, ale čo z toho, že si to myslím iba ja (a moje kamarátky) a že si vážim samu seba? Najlepšie je, keď prídem domov na dedinu a nejaká teta, ktorú som pol roka nevidela mi položí ako prvú otázku, či som si v BA už niekoho našla…Na infarkt…A zase som náročná a tak to ide dookola…
Nie, nie som náročná, nikdy som nebola, brala som všetko, čo prišlo (každému mužovi som dala šancu), no bohužiaľ to zatiaľ nevyšlo. Nemám žiadne „typy“ ani sa mi nepáčia vyslovení krásavci s vypracovanými telami. Radšej mám svaly na mozgu…To bude asi ten zásadný problém :-)
Skrátka mám pocit, že aktuálne nie je problém niekoho nájsť, ale vôbec niekoho stretnúť. A potom, buď tam príťažlivosť je alebo nie je a bodka.
Tak vraj nemáme veriť na tých „pravých“ a „pravé“ a venovať sa tomu, kto je práve pri nás. Takže idem sa venovať kamarátkam, pekný deň prajem…
scooby5 z ...
ensorcelee zabila? :-DDD čo je ...
cokomilka Radsej mam svaly na mozgu..t.ym... ...
Celá debata | RSS tejto debaty